Prečo uzavierať staré a vedome utvárať nové?

S koncom roka si ľudia radi doprajú čas pozrieť sa späť, zhodnotiť prešlý rok a možno aj zacieliť svoju pozornosť na tvorbu v budúcom roku.

Čo je však naozaj dôležité je, vedome pouzavierať procesy, ktoré sa počas roka odohrali. Rozchody, rozvody, nevedomé pôrody, potraty, zmena zamestnania, ukončené priateľstvá, smrť blízkeho, nútené sťahovanie, jednoducho čokoľvek čo  mohlo byť emočne náročné, neočakávané, alebo dokonca nechcené. Alebo len procesy premeny, ktorými neustále prechádzame.

Prečo a ako ukončovať?

Na našej planéte je základná potreba žitia energia. Čím viac míňam svoju energiu na veci ktoré ma brzdia, alebo mi dokonca škodia, tým viac sa zároveň oberám o možnosť použiť svoju energiu k tvoreniu toho, čo naozaj chcem a čo mi prospieva. Všetci už vieme, že kam ide pozornosť tam tečie energia. Avšak pozor nieje to také jednoduché. Ak niečo potlačím, “skryjem pod koberec” neznamená to, že to neexistuje. Takže, ak si myslím, že “však ja na toho debila, čo ma opustil nemyslím” takže ma o energiu už nemôže oberať, nie je to celkom tak.

Všetky nedoriešené a neodpustené vzťahy, alebo situácie si nosím na podvedomej úrovni otvorené stále so sebou. Predstavte si to ako počítač. Na ploche by ste mali pootvárané staré okná spred roka, alebo pár mesiacov. V jednom by ste mali rozpozeraný film, v ďalšom otvorený program na úpravu fotiek, v ďalšom by ste sťahovali hudbu atď. A na vrchu by ste mali to, čomu by ste sa práve chceli venovať. Váš počítač by bol z toho určíte spomalený, pretože by neustále pracoval aj informáciami v otvorených oknách. Tak je to aj s našou psychikou a podvedomím.

Jeden z asi najväčších dôsledkov neuzatvárania dejov v živote je nespavosť. Často za mnou chodia klienti, ktorí nemôžu v noci spať. Niekedy sú to mladé dievčiny a niekedy starí páni. Keď sa chvíľu po venujem ich minulosti, alebo prítomnosti zistíme. Že v noci sa tlačia na povrch témy, zo života ktoré chceli vytesniť zo svojej pozornosti. A prehadzujú tie nespracované emócie, vo forme myšlienok zľava do prava a späť, no k ničomu to nevedie.

Často krát si vôbec neuvedomujeme, že myslíme na to všetko, o čom si myslíme že na to už vôbec nemyslíme :).

Naša myseľ je proste beťárka a nič čo naozaj nemáme spracované nezavrie a neodloží do poličky. Ale nechá to na stole v našej hlave ako rozčítanú knihu.

Preto je naozaj dôležité vyhodnotiť nespracované situácie. Povenovať sa tomu plnou pozornosťou. Pochopiť prečo sa čo udialo, čo nám to prinieslo. Odpustiť druhým. Ale hlavne odpustiť sebe. Všetko, za čo sa podvedome sužujeme. Čo si v skrytých chvíľkach pri varení, alebo šoférovaní dookola vyčítame. Prepustiť sa z minulosti a prepustiť zo svojej duše ľudí, ktorí odišli z nášho života.

Ja si napríklad pred spaním, pre terapiou alebo meditovaním privolám všetky časti svojho ja k sebe. Od detí, od manžela, od prípadných povinností. Aby som bola plne prítomná tu a teraz. Proste pozatváram otvorené okná v počítači mojej mysle.

Prečo vedome utvárať?

Pretože, my utvárame neustále. Len si to neuvedomujeme. Často krát sme zmanipulovanými ľuďmi z nášho okolia, spoločnosťou, komunitou priateľov, rodinov, alebo našimi vnútornými rodičmi. To sú nahrávky postojov našich rodičov, ktorými nás v detstve usmerňovali, častokrát úplne mimo kontakt samých so sebou. Brali nám tým pozornosť od toho čo naozaj chceme, k tomu čo sa patrí a čo nie.

Naše postoje, myšlienky, pocity, obavy, neistota to všetko neustále ovplyvňuje to, čo a ako sa nám v živote deje. Keď náš život nevedieme vedome, vedie nás reklama v telke, uštipačná poznámka od kamarátky, alebo emočné vydieranie od rodičov. Vezmime náš život do vlastných rúk.

Tvorenie z hlavy, alebo z nášho spirituálneho stredu?

Tvoriť našu budúcnosť môžeme vedome, z hlavy. Tak že si niečo premyslíme, vymyslíme, odôvodníme, vyvodíme a zacielime. A potom tlačíme seba, druhých, situácie do nášho vytýčeného cieľa. A ak to náhodou vybočuje z cesty akú sme si nalinkovali sme nervózni a obviňujeme seba a druhých, že sa nám nedarí.

Preto má význam utvárať náš život z nášho spirituálneho stredu, z miesta kde sídli naša duša. V nej je nadhľad, v nej je napojenie na dušu sveta, prírody, boha, nazvite si to ako chcete. V tomto mieste sme súčasť celku. A keď ideme v súlade so všetkým stvoreným nemôžeme ísť zle. Kráčame v dôvere a v láske. Sme tak naladený na tieto frekvencie, a na týchto frekvenciách sa ide k vyšším cieľom, ako len k cieľom nášho ega, ktoré nebude nikdy spokojné. Z tohto miesta som schopný vnímať svoje poslanie a utvárať tak zámery, ktoré ma vnútorne napĺňajú a zároveň nezväzujú. Dovoľujú aby sa cezo mňa dialo, možno ešte lepšie a krajšie akoby som si sám vedel priať.

Práve preto, som vytvorila dve podujatia, kde budeme pracovať s týmito témami. Uzatvoríme staré procesy. Budeme sa napájať na svoj spirituálny stred a z tohto miesta otvárať vedenie a vízie do nového roka 2019. Taktiež prečistíme staré presvedčenia, ktoré nám nedovoľujú na hlbších úrovniach vedomia uveriť, že: “Ja môžem. ” Budeme pracovať s aktiváciou svojho jedinečného vnútorného potenciálu a vytvoríme si vision board, ktorý pracuje s esenciou toho, po čom túžime. Preto že to po čom túžime, nás privádza k esencii našej duše.

Vo Zvolene v Lune 12.1. https://www.facebook.com/events/197986547719660/

a taktiež v Košiciach 2.2. v Authentice https://www.facebook.com/authenticakosice/

Objednať sa môžete na martina.junga@gmail.com, počet účastníkov je obmedzený je nutné objednať sa vopred.

Veľmi sa teším na spolutvorenie s novými a starými blízkymi dušami 🙂