Aramejský otčenáš

modlidba v pôvodnom jazyku Ježiša

Vždy som cítila, že v modlidbe Otče náš je sila. Ale zamknutá. Hľadala som v tých slovách hĺbku na ktorú, by sa moja duša napojila. No tieto slová s mojím srdcom nerezonovali. Teraz po rokoch som úplne náhodne našla na jednej môjmu srdcu blízkej stránke, pôvodnú verziu tejto modlidby, preloženú z aramejčiny.

Původní originál v aramejštině (modlidby Otčenáš)

Ty, jenž zrozuješ! Otče – Matko kosmu.
Abvún d-bá-šmája

Soustřeď v nás své světlo – ať je k užitku.
Netkádaš šmach

Svou vládu jednoty stvoř teď.
Tejtej malkutach

Tvá jediná touha pak s naší působí, jak ve všem světle, tak i ve všech formách.
Nechwej c´vjánach ajkána d-bá-šmája af b-árha.

Dopřej nám náš denní chléb a vhled – tolik, kolik potřebujeme každý den.
Hav lan lachma d-sunkanán jaomána.

Uvolni lana chyb, které nás svazují, jakož i my pouštíme z rukou vlákna, jimiž držíme viny ostatních.
Wa-š´bok lán chaubéjn (w-achtachejn) ajkána d-af ch´nán švokn l-chaj´bejn.

Nedej, aby nás oklamal povrch věcí, ale osvoboď nás od toho, co nás zdržuje.
We-la tachlán le-nesjúna. Ela pacan min biša.

Z Tebe se rodí vůle vševládnoucí, život a síla k činu, píseň, která vše odívá do krásy a obnovuje se od věků do věků.
Metol d´lache malkuta wa.chajlá wa-tešbuchta l´alám almín.

Amen.
V pravdě síla těchto výroků nechť je půdou, ze které vyrůstají všechny mé činy.
Amen

Táto modlidba, je z knihy na ktorú Jaroslav Dušek napísal veľmi silnú recenziu:

Jaroslav Dušek: Směšné zázračné bytosti

Jsme směšné bytosti. Z jednoho úhlu pohledu. A zázračné z druhého. Pachtíme se za poznáním a přitom zapomínáme, že ve svých tělech, v tkáních, v krvi a v kostech, ve všech buňkách těla neseme dávná poselství. Máme to všechno ještě před nosem, uvnitř sebe sama, je to stále k mání a my přesto dáváme přednost nekonečnému zkoumání a dobývání vnějšího světa. Podléháme lákadlům. Z radostného poselství se tak krok za krokem stává tajemství. Necháváme si tak snadno odvést pozornost od svého vnitřního pokladu, až vzniká mylný dojem, že si to snad zasloužíme. Pravím: nezasloužíme. Jsme tak jen ze záhadných důvodů od dětství vedeni. K dřímotě ve hmotě.

A protože naše vnitřní bytost ze své povahy touží po probuzení, míváme občas zvláštní naléhavé sny, touhy a nápady, které se zhusta neslučují s naší vypěstovanou představou o sobě samých. To naše duše ve dne v noci zpívá. Její zpěv je jemný. K dobrému poslechu bývá zapotřebí se poněkud ztišit. Naladit se na ni. Po špičkách vstoupit do vnitřního chrámu a naslouchat.

K takovému ladění může sloužit příhodná mantra či modlitba, která je schopna rozpustit všechna ta zaklínadla a smutky všedního dne. Která nastaví zrcadlo všem našim domnělým povinnostem. Ale kde ji hledat? Jak najít tu pravou?

Zdědili jsme úžasné staré knihy, které ukrývají tajemná poselství a mohou se stát vodítkem pro vnitřní cestu. Lačně v nich pátráme po návodu. Ale jejich výklad bývá nesnadný. Protože už neznáme ten pravý jazyk, tu řeč, to původní znění. Máme zápis a často spíš překlad toho zápisu. Pokoušíme se ho nějak vyložit, ale zapomínáme či neumíme nechat jej zaznít. Před několika dny se mi dostala do rukou pozoruhodná knížečka badatele v oblasti náboženství a psychologie, pana Neila Douglase-Klotze. Jmenuje se Aramejský Otčenáš. Přeložil tuto známou modlitbu a další Ježíšovy promluvy přímo z aramejštiny, tedy z Ježíšova rodného jazyka. A v komentářích dokládá překvapivou mnohost osvobozujících významů, které původní texty nesou a které bývají v obvyklých jazykových převodech opomenuty, nepochopeny či dokonce zastřeny. Ukazuje hravost a vrstevnatost aramejštiny. Její energetickou mohoucnost.

S úžasem v ní listuji. Pokud jste dočetli až sem, myslím, že je určena i vám.

(publikováno v časopise Koktejl č. 10/2003)

Link na stránku, z ktorej čerpám:

www.jeshua.cz

 

 

 

 

 

Prečo uzavierať staré a vedome utvárať nové?

S koncom roka si ľudia radi doprajú čas pozrieť sa späť, zhodnotiť prešlý rok a možno aj zacieliť svoju pozornosť na tvorbu v budúcom roku.

Čo je však naozaj dôležité je, vedome pouzavierať procesy, ktoré sa počas roka odohrali. Rozchody, rozvody, nevedomé pôrody, potraty, zmena zamestnania, ukončené priateľstvá, smrť blízkeho, nútené sťahovanie, jednoducho čokoľvek čo  mohlo byť emočne náročné, neočakávané, alebo dokonca nechcené. Alebo len procesy premeny, ktorými neustále prechádzame.

Prečo a ako ukončovať?

Na našej planéte je základná potreba žitia energia. Čím viac míňam svoju energiu na veci ktoré ma brzdia, alebo mi dokonca škodia, tým viac sa zároveň oberám o možnosť použiť svoju energiu k tvoreniu toho, čo naozaj chcem a čo mi prospieva. Všetci už vieme, že kam ide pozornosť tam tečie energia. Avšak pozor nieje to také jednoduché. Ak niečo potlačím, "skryjem pod koberec" neznamená to, že to neexistuje. Takže, ak si myslím, že "však ja na toho debila, čo ma opustil nemyslím" takže ma o energiu už nemôže oberať, nie je to celkom tak. 

Všetky nedoriešené a neodpustené vzťahy, alebo situácie si nosím na podvedomej úrovni otvorené stále so sebou. Predstavte si to ako počítač. Na ploche by ste mali pootvárané staré okná spred roka, alebo pár mesiacov. V jednom by ste mali rozpozeraný film, v ďalšom otvorený program na úpravu fotiek, v ďalšom by ste sťahovali hudbu atď. A na vrchu by ste mali to, čomu by ste sa práve chceli venovať. Váš počítač by bol z toho určíte spomalený, pretože by neustále pracoval aj informáciami v otvorených oknách. Tak je to aj s našou psychikou a podvedomím.

Jeden z asi najväčších dôsledkov neuzatvárania dejov v živote je nespavosť. Často za mnou chodia klienti, ktorí nemôžu v noci spať. Niekedy sú to mladé dievčiny a niekedy starí páni. Keď sa chvíľu po venujem ich minulosti, alebo prítomnosti zistíme. Že v noci sa tlačia na povrch témy, zo života ktoré chceli vytesniť zo svojej pozornosti. A prehadzujú tie nespracované emócie, vo forme myšlienok zľava do prava a späť, no k ničomu to nevedie.

Často krát si vôbec neuvedomujeme, že myslíme na to všetko, o čom si myslíme že na to už vôbec nemyslíme :).

Naša myseľ je proste beťárka a nič čo naozaj nemáme spracované nezavrie a neodloží do poličky. Ale nechá to na stole v našej hlave ako rozčítanú knihu.

Preto je naozaj dôležité vyhodnotiť nespracované situácie. Povenovať sa tomu plnou pozornosťou. Pochopiť prečo sa čo udialo, čo nám to prinieslo. Odpustiť druhým. Ale hlavne odpustiť sebe. Všetko, za čo sa podvedome sužujeme. Čo si v skrytých chvíľkach pri varení, alebo šoférovaní dookola vyčítame. Prepustiť sa z minulosti a prepustiť zo svojej duše ľudí, ktorí odišli z nášho života.

Ja si napríklad pred spaním, pre terapiou alebo meditovaním privolám všetky časti svojho ja k sebe. Od detí, od manžela, od prípadných povinností. Aby som bola plne prítomná tu a teraz. Proste pozatváram otvorené okná v počítači mojej mysle.

Prečo vedome utvárať?

Pretože, my utvárame neustále. Len si to neuvedomujeme. Často krát sme zmanipulovanými ľuďmi z nášho okolia, spoločnosťou, komunitou priateľov, rodinov, alebo našimi vnútornými rodičmi. To sú nahrávky postojov našich rodičov, ktorými nás v detstve usmerňovali, častokrát úplne mimo kontakt samých so sebou. Brali nám tým pozornosť od toho čo naozaj chceme, k tomu čo sa patrí a čo nie.

Naše postoje, myšlienky, pocity, obavy, neistota to všetko neustále ovplyvňuje to, čo a ako sa nám v živote deje. Keď náš život nevedieme vedome, vedie nás reklama v telke, uštipačná poznámka od kamarátky, alebo emočné vydieranie od rodičov. Vezmime náš život do vlastných rúk.

Tvorenie z hlavy, alebo z nášho spirituálneho stredu?

Tvoriť našu budúcnosť môžeme vedome, z hlavy. Tak že si niečo premyslíme, vymyslíme, odôvodníme, vyvodíme a zacielime. A potom tlačíme seba, druhých, situácie do nášho vytýčeného cieľa. A ak to náhodou vybočuje z cesty akú sme si nalinkovali sme nervózni a obviňujeme seba a druhých, že sa nám nedarí.

Preto má význam utvárať náš život z nášho spirituálneho stredu, z miesta kde sídli naša duša. V nej je nadhľad, v nej je napojenie na dušu sveta, prírody, boha, nazvite si to ako chcete. V tomto mieste sme súčasť celku. A keď ideme v súlade so všetkým stvoreným nemôžeme ísť zle. Kráčame v dôvere a v láske. Sme tak naladený na tieto frekvencie, a na týchto frekvenciách sa ide k vyšším cieľom, ako len k cieľom nášho ega, ktoré nebude nikdy spokojné. Z tohto miesta som schopný vnímať svoje poslanie a utvárať tak zámery, ktoré ma vnútorne napĺňajú a zároveň nezväzujú. Dovoľujú aby sa cezo mňa dialo, možno ešte lepšie a krajšie akoby som si sám vedel priať.

Práve preto, som vytvorila dve podujatia, kde budeme pracovať s týmito témami. Uzatvoríme staré procesy. Budeme sa napájať na svoj spirituálny stred a z tohto miesta otvárať vedenie a vízie do nového roka 2019. Taktiež prečistíme staré presvedčenia, ktoré nám nedovoľujú na hlbších úrovniach vedomia uveriť, že: "Ja môžem. " Budeme pracovať s aktiváciou svojho jedinečného vnútorného potenciálu a vytvoríme si vision board, ktorý pracuje s esenciou toho, po čom túžime. Preto že to po čom túžime, nás privádza k esencii našej duše.

Vo Zvolene v Lune 12.1. https://www.facebook.com/events/197986547719660/

a taktiež v Košiciach 2.2. v Authentice https://www.facebook.com/authenticakosice/

Objednať sa môžete na martina.junga@gmail.com, počet účastníkov je obmedzený je nutné objednať sa vopred. 

Veľmi sa teším na spolutvorenie s novými a starými blízkymi dušami :)

Naša prirodzenosť, je sloboda

Každý z nás sa rodí, ako jedinečná bytosť plná osobnostných darov a kvalít. Keď sa pozrieme okolo, až tak veľa ľudí tieto kvality vôbec nevyužíva/nežije ich. Ak sa pozrieme na povojnovú generáciu našich starých rodičov, alebo niektorých rodičov, vidíme kopu vyhasnutých ľudí. Šedých,  smutných, ženy bez ženskosti, aké si panie. Telá, ako valčeky a na...

Prečo uzavierať staré a vedome utvárať nové?

S koncom roka si ľudia radi doprajú čas pozrieť sa späť, zhodnotiť prešlý rok a možno aj zacieliť svoju pozornosť na tvorbu v budúcom roku. Čo je však naozaj dôležité je, vedome pouzavierať procesy, ktoré sa počas roka odohrali. Rozchody, rozvody, nevedomé pôrody, potraty, zmena zamestnania, ukončené priateľstvá, smrť blízkeho, nútené sťahovanie, jednoducho čokoľvek čo ...

Sebaláska

Veľa žien sa sťažuje, že si ich ich muži nevšímajú. Že po svadbe, možno po pôrode detí prichádza nezáujem. Prečo tomu tak je? Pôvod môže byť u každého iný, no globálne veľmi podobný. V prvom rade, nám tento nezáujem ukazuje na našu nízku sebahodnotu a v podvedomí skryté presvedčenie, že ja si lásku nezaslúžim. Takúto...

Deti, shoping a les – Martina Junga

Rodičia v dnešnej dobe sú iní, ako boli tí naši. Asi sa v minulosti viac riešilo, ako prežiť a budovať socialistickú vlasť. Dnešní rodičia sú veľmi otvorení rôznym rodičovským prístupom. Vedie nás k tomu túžba, pripraviť našim deťom krajšie detstvo, ako sme mali my sami. A zároveň hľadáme spôsoby, ako si v rodičovstve pomôcť, pretože deti novej doby sú skutočne iné....

Prečo muži nie sú radi doma? – Martina Junga

My ženy sa často sťažujeme, že sme na deti samé. Muži chodia z práce neskoro domov a ešte sú aj unavení. Ak vezmú dieťa na hodinku von, tak máme byť vďačné. A to sa potom už len najeme, kolotoč umývania a uspávania a potom unavení padneme do postele. Častokrát muži odkvacnú pri telke skôr, ako deti. V čom je to je?...